Podpoľanie dokáže chytiť za srdce na prvý pohľad. Kopcovitá krajina na južnom úpätí Poľany popretkávaná líniami terasovitých polí s roztrúsenými usadlosťami všade na okolí. Obraz zabudnutého Slovenska, ktorý tu sčasti pretrval dodnes. Príroda stvorená v dávnej minulosti sopečnou činnosťou, následne pretvorená človekom do súčasnej malebnej podoby.
Podpolianske scenérie okúzlia človeka v každom ročnom období. Obzvlášť nádherná je hriňovská jar, ktorej dominujú snehobiele koruny rozkvitnutých čerešní na pozadí zazelenaných polí. V spranom lete je to tieň starého lesa na Poľane, spolu s nezameniteľnými výhľadmi z nášho najvyššieho sopečného pohoria. S príchodom jeseňe sa lazy odeju do pestrofarebnej palety odtieňov padajúceho lístia a do ranných hmiel, ktoré dokážu premeniť aj všedné pohľady na nepoznanie. V zime príroda v tichu ulíha pod snežnými vrstvami, ktoré ešte viac dotvárajú neopakovateľný ráz tejto krajiny.
Ako rodákovi z Detvy mi Podpoľanie učarovalo nielen svojou výnimočnosťou ale aj tým, že je mojím domovom. Spočiatku som fotografoval najmä zo zvedavosti v snahe čo najlepšie spoznať kraj, v ktorom žijem. Neskôr sa u mňa čoraz viac prehlboval záujem o zaznamenanie tohto ojedinelého kúta Slovenska. Napokon sa Podpoľanie pre mňa stalo takmer nevyčerpateľnou inšpiráciou.
Ostáva nám veriť, že Podpoľanie si svoj vzácny charakter aspoň z časti zachová aj naďalej a bude tak pripomínať stratený ráz Slovenska, aj budúcim generáciám. V tomto blogu sa vám budem snažiť sprostredkovať zaujímavé fotografie doplnené o krátke články s tématikou Podpoľania, ľudovej architektúry a krajinkárskej fotografie.
Commenti